logotype Běžecká škola Miloše Škorpila

inzerce

Ako dobrý film – deň po polmaratone, raňajkujem v posteli, počúvam rádio, prevaľujem

Ako dobrý film – deň po polmaratone, raňajkujem v posteli, počúvam rádio, prevaľujem

Je nedeľa ráno, 1.4.2012, deň po polmaratone. Raňajkujem v posteli, počúvam rádio, prevaľujem

sa a leňoším. Cez noc sa prebrali už i svaliky. Nohy trochu stuhli, najviac však cítim akési neznáme svaly v útrobách brucha. Je to divná tupá bolesť. Hm, zaujímavé... dá sa zniesť. Včera ráno som o tejto chvíli snívala. Chcela som sa zobudiť s týmto slastným pocitom, že som to zvládla.

A tak si ležím a uvažujem, čo napíšem do článku. Chcelo by to jedno, nanajvýš dve slová, ktoré by moj prvý polmaraton popisovali výstižne. Hľadám, hľadám... FILM. Áno, bolo to ako pozerať sa na film. Dobrý, ba priam výborný film, ktorý ubehne prirýchlo a ja sa na konci neveriacky pozerám na titulky a vravím si: „Už? Už to skončilo? A prečo? A čo teraz?“ Nestihla som sa ani poriadne nadýchnuť a ubehol celý celučičký film.

Žiadne myšlienky, žiadna nuda... maximálne sústredenie, pohoda a prázdno v hlave. Presne takto ma vcucol sobotňajší polmaraton. Celú, celučičkú. A zrazu som bola v cieli... „Už?“

Ak vynechám mesiace prípravy a behania, začal v sobotu ráno. Vstávam a ešte trochu sa nútim do spánku. Hlavne nazbierať čo najviac síl. Dám si výdatné raňajky, kúsok rannej ukľudňujúcej televízie. Nervy začínajú pracovať. Začínam kopkovať oblečenie. Toto na seba, toto na fotenie, toto na  rezlečenie. Toaletný papier, pomáda, výživové tyčinky, peniaze, karta poistenca, rybka pre šťastie,

Ipod. Hotové manévre. Všetko je pripravené a ja mám ešte stále dosť času. Upracem byt, predpripravím práčku. Veď až sa vrátim, budem mať kopec prepoteného oblečenia na pranie. Na prvý pohľad sa vobec nič nedeje. Taká normálna sobota. „Pip, Pip.“ prichádzajú podporujúce smsky. Ich počet ma milo šokuje. Zdá sa, že o mojom behu vie celý svet. Celému svetu som vďačná za podporu a nevďačná za nervozitu, ktorú vo mne stupňujú.

Vyrážam na metro. Na nástupišti už čaká pár bežcov. Pani v modrých legínach sa sústredene pozerá na koľaje, skupinka mladých mužov sa smeje a hádže si vtipky. Nastupujem do vagonu a usmievam sa na kohokoľvek, kto sa na mňa pozrie milo, s rešpektom a úctou. A usmievam sa stále, protože iné pohľady neprichádzajú. K bežcom sú ľudia milí.

Pred Rudolfinom je plno. Nájdem PIMky. „Ach, zase chlapi!“ už tretíkrát som vliezla do šatne chlapom a vzdávam to. Prezliekam sa vonku za stanmi spolu s 3 chlapíkmi. Je zima, údesná zima. Navliekam sa nervóznou rýchlosťou. Pridávam o jednu vrstvu naviac. „Ach, prečo je taká hrozná zima? Len nech nefúka.“ Mám 15 minut do štartu a začínam sa báť, že to nestihnem. Ešte záchod a šup do koridoru. Rozcvičujem sa a pozorujem okolie. Akýsi chlapík z ochranky skáče do cesty velkému bežcovi. Chce ísť do koridoru, kam nepatrí. „Ha, ak by chcel, tak ťa, milý panáčku, preválcuje“ prebleskne mi hlavou pri pohľade na rozdiel medzi bežcom a ochrankárom. Ale bežci sú nad vecou a Herkules sa pokojne vracia, kam patrí. Veď si po štarte i tak dobehne kam chce. Pár predo mnou sa objíma a zahrieva vlastným teplom. Z reproduktorov sa leje akási hudba a moderátorka hecuje dav. „Kto je z Čiech?“ dav zahuláka. „Kto je z Anglie?“ pokračuje v ďalších krajinách. Spomenie dokonca Čínu. „Vynechala Slovensko!“ zamumlám a skontrolujem slovenskú vlajku pri svojom čísle. Je to maličkosť, ale robí mi radosť. Do mikrofonu niečo hovorí pán prezident. Určite to je niečo krásne a patrične prezidentské, ale už ho nevnímam. Pošlem posledné smsky a vybieham. Je to tu.

„Pomaly, pomaly Jaru. Nechaj ich, nech ťa prebiehajú. Nesmieš prepáliť štart. Máš pred sebou 21 kilometrov,“ upokojujem svoj vyburcovaný adrenalín prvých 5 kilometrov. Na 10. kilometri si uvedomím, že šľapem ako dobre namastený stroj a to dokonca v dobrom čase. Už nevnímam svet a ľudí okolo. Pokojne si bežím a keď sa mi zapáči niekto zo spolobežcov, pridám sa do tandemu. Na občerstvovačkách ho alebo ju zase stratím a hľadám niekoho nového. Je to ako vo filme. Vidím okolo nohy bežcov, zbežne vnímam davy, na každej občerstvovačke si trochu upijem a kopec vody vypijem na seba. Počúvam hudbu a užívam si to prázdno, ktoré ma obklopuje. Som pokojná. Je to pohoda. Nič ma nebolí, všetko funguje. Na 15. kilometri píšem smsku „15. kilometer, bežím na 2 hodiny.“

Tramvaj na Libeňskom moste okolo nás prefrčí v spomalenom tempe. Mám chuť ľuďom vo vnútri zamávať. V Karlíne moju pohodu rozbije studený vietor. Zalapem po dychu, sklopím hlavu a bežím proti vetru. Bežec pred mnou dostane krč do lýtka. „Simply the best... better than all the rest.“ zapeje mi do uší Tuna Turner a pred očami sa mi objaví klip k pesničke. Tina v ňom divoko skáče okolo statného koňa. Zaberie to, svaly sa zapnú a ja držím tempo i vo vetre. Spúšťam sa do Tešnovského tunelu. Predo mnou sa voľne pohupuje dav farebných tričiek. Je to parádny pohĺad. „900 m do cíle.“ zahliadnem zrazu kútkom oka ceduľu. Točím na most do úzkeho koridoru medzi divákov. Dlhá rovinka by bola lepšia. V týchto zákrutách si finiš moc nevychutnám. „Babi, to je pre teba.“ hovorím kamsi do oblakov. Do očí mi vhrknu slzy. Som šťastná!

Je nedeľa ráno, ležím si v posteli s oným slastným pocitom. Bude to znieť ako klišé. Dokáže to každý. Stačí iba veľmi túžiť a snažiť sa. Koniec koncov ako vo všetkom...:-)

Jaroslava Hal´ková foto
  • přečteno: 5142/4955×, 4 komentáře

Hodnoť článek

4 z 5 hvězd lepší (16 hodnocení)

Bookmark and Share

Vložit komentář Vložit komentář

1bubobubo | 5. 4. 2012 14.38 hod. | 62.168.0.xxx
Gratulace k parádnímu výkonu!

Renča | 5. 4. 2012 12.12 hod. | 209.132.186.xx
Jarko, tvůj rozzářený obličej po doběhu tomu dobrému filmu odpovídal :-) Gratulace!

Karolína | 5. 4. 2012 9.55 hod. | 89.24.231.xx
Jaru, to je krásné a výstižné přirovnání s tím filmem!!

Alžběta | 4. 4. 2012 19.07 hod. | 83.208.176.xx
Smekám před Vaším výkonem. A děkuji za povzbudivý článek.

prohledávání Běžeckých článků


inzerce

PIM Women´s Challenge 2012

všechny články PIM Women´s Challenge 2012

Anketa – hlasuj i ty!

kde se diskutuje

  • Od 142 kilového pořízka ke 112 kilovému maratonci : Romane, kloubouk dolů .... jsi borec ... jsi borec ... jsi bored ... »
  • Máte talent na běhání? Stačí udělat 7 cviků a budete vědět, jak na tom se svým běžeckým talentem jste! : No tak pohyblivost nic moc 1.dobře 2.dostatečně 3.dobře ,ale silový zbytek velmi dobře .Budu se…»
  • GUT – Gabreta Ultra Trail. 170 kilometrů za 32 hodin napříč Šumavou, sám skoro bez jídla a pití : Krásné....běžet po tak nádherných místech šumavy byl určitě zážitek.....jsi pořád ultra běžec…»
  • GUT – Gabreta Ultra Trail. 170 kilometrů za 32 hodin napříč Šumavou, sám skoro bez jídla a pití : Já oceňuji nejvíc, že to bylo bez podpůrného týmu. Veškeré "zázemí" na svých zádech,…»
  • GUT – Gabreta Ultra Trail. 170 kilometrů za 32 hodin napříč Šumavou, sám skoro bez jídla a pití : Bohužel mám v zapadlejších končinách naší republiky taky neblahou zkušenost s nízkou úrovní, resp.…»

inzerce

běžecká škola

Běžecká škola ve firmách eshop Běžecké školy Dámský běžecký klub

rubriky běžeckých článků

autoři běžeckých článků