logotype Běžecká škola Miloše Škorpila

inzerce

Moja sladká štafeta

Moja sladká štafeta

5:50 budíček. To ani doma takto skoro nevstávam. Na prízemí počujem ako moja kolegynka už varí v kuchyni rannú kávu a pripravuje raňajky. Ranné naťahovanie v posteli dopĺňam testovaním svojho chodidla. Chvalabohu už len minimálna bolesť, „tajping" nalepený od svojho fyzioterapeuta z Prešova na svojom mieste, pre istotu si nasadím aj neoprénovú bandáž, veď čo ak.... Ešte v hlave pokarhám samu seba, že čo to bol za nápad sa vyštverať na Ľubovniansky hrad v úplne nevhodnej obuvi necelé dva týždne pred behom v Prahe. Ale najlepšie sa človek učí na vlastných chybách. Raňajky, kontrola maratónskeho batôžka a hor sa s kolegynkou na Václavák.

Prípravy sú v plnom prúde, o atmosféru sa stará moderátorka podujatia, ktorej slová prestávam vnímať pod náporom stresu, ktorý sa stupňuje s každou približujúcou sa minútou štartu. Václavské námestie plné bežcov, organizátorov, „party stanov" a mobilných toaliet, kam nás nechcú usporiadatelia pustiť, lebo nemáme štartovné číslo, ktoré prinesie spolu s tričkami náš šéf.

Chladné ráno, zubaté slniečko, bežci, hudba, konečne vidíme našich kolegov, prezliekanie sa na ulici, odhadovanie počasia a od toho odvíjajúce sa oblečenie, psychické sa nastavenie na zvládnutie svojej časti behu:-). A zrazu sme asi z toho stresu sa začali dobre baviť a smiať sa na každej maličkosti. Rýchlo fotky, nech máme pamiatku do firemného albumu, zrazu je najvyšší čas na presun sa na štart. Zvyšní kolegovia sa presúvajú na svoje miesto predávky, ja s kolegom zrýchlime krok smerom k autobusu hore námestím.

Sedím v autobuse a rozmýšľam, či to zvládnem. Predsa len, prvý krát som sa postavila na trať v septembri minulého roku, doteraz pravidelne behávam každý druhý deň „len" 7,5 km. A „len" dvakrát som si bola odbehnúť celú 10 km trasu. Nepreháňam to trochu? Červík pochybnosti zapracoval riadne. Noha ma už nebolí, vlastne už si necítim ani telo, akoby som bola pár centimetrov nad svojim fyzickým telom a pozerala dolu na seba. V autobuse je relatívne ticho, každý je asi pohrúžený do svojich myšlienok ako aj ja. Zrazu dobrovoľník lámanou angličtinou sa snaží vysvetliť jednému ruskému bežcovi, že ide na zlú predávku, že on má byť inde:-). Tak toto mi totálne odbúralo všetok stres a dobre ma rozosmialo. Predstavila som si seba v jeho koži. Autobus zastal a my „štafetári" sme vystúpili na nábreží rieky Vltavy, aby sme si počkali na výmenu svojho bežiaceho kolegu.

obrázek

Sledujem čas, práve je 9:00 hodín, takže Mirka už vyštartovala zo Staromestského námestia, myslím na ňu a držím jej palce. Ak tak dobre počítam, tak ku mne by sa tak mala dostať ďalšia v poradí, ktorou je Dáša, až niekedy po jedenástej hodine. Na nábreží Vltavy je krásne, slniečko svieti, voda tečie a vietor prefukuje každý kúsok ľahšieho oblečenia čo mám na sebe. Z jednej strany voda, z druhej domy. Každý sa zohrieva podskakovaním, cvičením, ľahkým pobehávaním...nárazový vietor, ktorý fúka, pocitovo ešte viac znižuje už aj tak dosť nízku teplotu vzduchu, ide nás odfúknuť, zima, počasie tak na prechladnutie...po pár minútach ma už neteší ani pohľad na Vltavu a „zubaté" slnko... Nie je kam sa schovať, nikde žiadna reštaurácia, krčma, či obchodík, kde by sme sa vedeli zohriať. Ako to sledujem, tak túto teplotu dlho nevydržím a určite si domov prinesiem nejaký suvenír minimálne v podobe kašľa. Oj moji drahí, načo som sa to ja len dala...

Kolega, ktorý beží v druhej štafete mi navrhne, aby sme zašli „za roh“, vraj to tu trochu pozná a mala by tam byť cukráreň. Super, každý tip na ohriatie sa cení! Podskakovaním pred jej dverami sme si do jej otvorenia krátili čas a zohrievali organizmus. Konečne padol magický čas: 9.30 hod a brány Cukrárne sa otvorili:-). My sme rýchlosťou keňanských maratóncov vbehli dnu a vyhliadli si stôl so stoličkami. Hurá, teplo! Aspoň nefúka! Pomaly ako sme sa zohriali, sme sa rozhliadali po Cukrárni a „Pavlovov reflex" neskutočne fungoval... začal mi zrak poškuľovať po krásne vyzerajúcich kalorických bombách:-))) Nemala som odvahu sa ako prvá zdvihnúť a ísť si pred behom kúpiť niečo sladké...no urobil tak kolega:-))) a tým prelomil moju bariéru hanblivosti:-) Takže on si dal na zahriatie jedno presso a čokoládový špic s likérovou plnkou – vraj na zohriatie:-) a mňa najviac oslovilo pressko s malinovo tvarohovým koláčikom:-))) Chutil neskutočne... A takto sediac so štartovnými číslami vpredu aj vzadu na chrbáte, sme sa venovali svojej šálke kávy a tanieriku s fantasticky chutiacimi koláčikmi. Zrazu sme zaregistrovali, že našu „zašiváreň" začali pomaly ale isto objavovať aj ďalší bežci s hrdými maratónskymi číslami umiestnenými vpredu aj vzadu:-)) taký obrat kávičiek a koláčikov hneď po otvorení asi táto maličká cukráreň nemala už dávno tuším:-) Toto milé posedenie rozprúdilo družnú debatu o behaní o firmách, z ktorých pochádzame, o živote a hlavne sa to dialo s iskrami v očiach, veľkým úsmevom na perách, hurónskym smiechom a odbúraní predštartovného stresu:-). Už sme si robili srandu skoro zo všetkého, dokonca aj z toho, že mali by sme sa s mobilom spojiť s práve bežiacimi kolegami zo štafety a navigovať ich do cukrárne, že tu môže prebehnúť výmena a zároveň oni môžu dojesť a hlavne zaplatiť tie kávičky a koláčiky.

Približovala sa hodina „H" tak sme zmenili svoje pôsobisko a šli sa zaradiť do davu ľudí, čakajúcich na predávke. Á už vidím Dášu, meníme si – ja jej batoh, ona mne čip, zaradzujem sa ku bežcom a vyrážam na svoju desiatku. Stuhnuté svalstvo pomaličky začínam zohrievať, snažím sa neprepáliť začiatok a s rozumom a natrénovaným tempom pokračovať v behu. Je to neskutočný pocit, keď človek doteraz sledoval len od televíznej obrazovky výkony športovcov pasívne a teraz je sám účastníkom a tie povzbudzujúce pokriky patria aj mne. Zaujal ma bežec s čiapkou v tvare bociana na hlave, jednonohý bežec o barlách, seniori, skutočne klobúk dolu. Všimla som si jedného milého pána, sediaceho na vozíčku, povzbudzujúceho krikom a mávaním vlajkou. Hlava mi ešte funguje, trošku si dávam matematické príklady, keď mi už nejdú prepočty, tak sa sústredím na to kto som, odkiaľ som, začnem si dokonca hovoriť v duchu samej sebe, že pracujem pre spoločnosť Ginesio Plus a sme lídrom v poskytovaní outsoursingových a personálnych služieb. Prevetraním hlavy ma napadajú rôzne využiteľné marketingové nápady, čo by sme mohli a ako by sme mohli robiť. Po určitom čase začínam zisťovať, že prestávam vnímať okolie a len bežím a bežím ako v tranze. Som smädná, no v cukrárni som asi vypila veľa kávy a vypila málo vody...občerstvovačka v nedohľadne, snažím sa držať tempo a nespomaliť...som smädná...už mi to prestáva myslieť, len pohár vody...dokonca som začala pozerať na povzbudzujúcich divákov okolo stojacich a závidieť im fľašu vody...

Asi som zle vyzerala, lebo ma začal povzbudzovať aj okolo bežiaci vodič – zelený balónik s číslom 4:30:-), už nevnímam okolie, pozerám dopredu, kde sú stoly s občerstvovačkou...som smädná:-). Hurá vodaaaaa! Jeden pohár Mattoni, no čo už vyskúšam aj to naliate oranžové:-), hmmm sladké ako medík. Dobila som sa energie, až som začala zvažovať, čo mi to tam namixovali, pozerám, že mám posledný kilometer do výmeny štafety. Prehodím zopár viet s okolo bežiacimi slovensky hovoriacimi bežcami z Košíc. Začínam zrýchľovať a nahadzujem finišové tempo. Až sa sama čudujem, kde som tú energiu ešte vzala. Skoro ako gazela som preletela cieľom, že ma skoro nezaregistroval kolega na výmenu štafety. Medaila na krku, hrdosť a potešenie pri srdiečku.

Až som si pomyslela.... „to už“? ...energie sa mi zrazu toľko objavilo, že ani neviem odkiaľ. Ja by som ešte bežala ďalej:-). Som šťastná, že som to zvládla aj s tou mojou nohou. Nikdy nezabudnem na sladké nakopnutie v cukrárni na nábreží Vltavy. S kolegami sa už začíname odteraz podpichovať, že čo tak si dať ako svoju ďalšiu métu – individuálne polmaratón. No je to výzva a ja výzvy môžem:-)!

Ing. Janette Haviarová

Ing. Janette Haviarová – bežec amatér (tešiaci sa na vydanie knihy Bežecká čítanka od Miloša Škorpila – to bude taká moja malá biblia pre polmaratón)

Marketing manager pre SR

Za tím kolegov Ginesio Plus a.s.

Janette Haviarová foto
  • přečteno: 10511/10397×
Moja sladká štafeta Moja sladká štafeta

Hodnoť článek

5 z 5 hvězd líbí se mi (16 hodnocení)

Bookmark and Share

Vložit komentář Vložit komentář

prohledávání Běžeckých článků


inzerce

Ženy v běhu

všechny články Ženy v běhu

Anketa – hlasuj i ty!

Vize pro rok 2017

Rok 2017 na sebe nedá dlouho čekat, Novoroční předsevzetí jakbysmet. Zatímco vize předpokládá dlouhodobost, Novoroční předsevzetí se vyznačují jepičím životem. Aby se Novoroční předsevzetí stalo prvním krokem k naplnění vize, je třeba si ho pořádně rozmyslet, i když znám spoustu lidí, kteří na druhou stranu tak dlouho přemýšlí a zvažují vše pro a proti, že než vše zváží, uteče pár let. Takže zvažujte pečlivě, ale dejte si časový limit na start. Jako nejlepší limit se jeví 1.1.2017, tak běžíme na to, co vy na to. Kterým směrem byste rádi v roce 2017 byli rádi, aby se ubírala vaše vize 2017?

Zlepšení či udržení zdraví38
Zlepšení nebo udržení fyzické kondice104
Více času na sebe14
Více času na rodinu6
Více času na přátele2
Více času na sebe a na rodinu11
Být víc sám (sama) sebou34

kde se diskutuje

  • Běhání v zimě a mrazu se není třeba bát! Šest zásad pro běhání v zimě a mrazu : nemáte někdo zkušenost s během maratonu v zimě ? »
  • Čtyřicet důvodů, proč milovat běh : Zdravím Vás, běh a celkově cvičení je super věc. Velmi zajímavé jsou nově objevené spojitosti běhu…»
  • Být zdravý a v kondici. Koho a co všechno to v našem životě ovlivňuje. Cooperův test. Čtrnáctý tip Běžecké školy pro váš lepší běh : V tabulke muži 30 – 39 let, průměrný, je chyba (1900 – 1299 m), spravne ma byt 1900…»
  • Ještě jednu písničku … a tuhle taky musím : Já jsem tak poctivý (čti: zblblý :-)), že jsem dělal kliky už i o půl druhé v noci ... :-) »
  • Běžecký tréninkový plán Miloše Škorpila na třetích 13 týdnů běžeckého roku. Čtvrtletní zaměřovací trénink na maraton : Pán Škorpil, v tomto pláne odporúčate bežať dlhý beh na úrovni 82 % TF max. (okrem rozklusu a…»

inzerce

běžecká škola

Běžecká škola ve firmách eshop Běžecké školy Dámský běžecký klub

rubriky běžeckých článků

autoři běžeckých článků